Košík
0
0,00 €
Jubilejná katechéza pre rodinu - september:
Každý je darom
Páter Elias Vella mal raz takúto skúsenosť: "Raz prišli ku mne istí manželia s prosbou o opätovné požehnanie ich manželstva. Neveril som vlastným očiam: veď len niekoĽko dní predtým ma požiadali o informácie týkajúce sa začiatku procesu manželskej odluky. Čo sa vlastne stalo? Bol to zázrak? Keď ma videli v rozpakoch, objasnili mi dôvod ich zmeny. Manžel sa zdráhal manželskej odluky, ale zranenia, ktoré si jeden druhému v manželstve spôsobili, boli príliš hlboké. Vo vnútri viedol ťažký boj, no potom mu niečo napadlo. Napísal manželke list a dal jej ho do kabelky. V liste bolo: Si výnimočná! Dôverujem ti a som na teba veľmi hrdý. Môžem sa ti zdôveriť a spoľahnúť sa na teba. Som veľmi rád, že ťa poznám a žijem s tebou. Ďakujem ti, že si taká, aká si a že si mojou manželkou. Ďakujem ti, že mi odpúšťaš. Toto manželke stačilo, aby spolu začali odznova. Manžel jej len dal najavo, že je pre neho vzácnou, jedinečnou, a že si ju veĽmi váži.~
NA ZAČIATKU...
Láska existovala skôr než človek, lebo Boh je láska. Človek bol stvorený z lásky, a túto lásku má odovzdávať ďalej. V prvej kapitole knihy Genezis čítame, že Boh povolal človeka k životu a STVORIL ho ako muža a ženu (Gn 1,26-27). "Stvoril~, v tomto prípade znamená ešte viac: DAROVAL ich sebe navzájom. Mužovi daroval ženu a žene daroval muža. Obaja sa stávajú darom pre toho druhého a zároveň dar dostávajú. Adam je užasnutý pri pohĽade na Evu a prijíma ju ako dar od Boha slovami: " ... Toto je teraz kosť z mojich kostí ...~ (Gn 2,23a)
Prostredníctvom ženy muž objavuje sám seba, aj to, kým je. Práve pri žene môže naplno prejaviť svoju mužskosť. Žena objavuje samu seba a potvrdzuje svoju ženskosť pri mužovi. Jeden druhému pomáhajú a vzájomne sa dopĺňajú.
Pán Boh POŽEHNÁVA prvých Ľudí a hovorí: "Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte ...!~ Boh ich vyzýva , aby spoločne pracovali, spoločne tvorili a panovali. Vyzdvihuje ich nad všetko ostatné stvorenstvo a dáva im dôstojnosť a moc. Preto aj manželia sú povolaní spoločne budovať svoje manželstvo, svoju rodinu i Cirkev. Sú povolaní prinášať do sveta lásku.
BYŤ DAROM
Uvedomenie si toho, že ja sám som darom, dáva človeku pocit dôležitosti a dôstojnosti, pozdvihuje ho. Tí skôr narodení si určite pamätajú detský seriál Bambuľka. Každá časť začínala tak, že Bambuľka sa ocitne pri dedkových dverách schovaná v jednej veĽkej krabici previazanej krásnou stuhou. Stále mám pred očami ten moment, keď BambuĽka vyskočí z tej krabice s obrovským nadšením a velikánskym úsmevom a rozbehne sa k prekvapenému dedkovi Jozefovi. Dedko sa náramne teší a obaja sa radostne objímajú. BambuĽka vie, že je pre dedka veĽkým a cenným darom.
Je pre nás veĽmi dôležité uvedomovať si to, kým sme. Niekedy si možno myslíme: "Prečo ja nie som taký ako tamten, alebo prečo nemám také vlastnosti alebo prednosti?~ Môže nás to nahnevať alebo aj niekedy zneistiť v našich životoch, lebo sa necítime dôležití, alebo potrební. Pápež Lev XIV. hovorí, že: "Každý je vzácny. Každý nesie v sebe jedinečné Božie slovo.~ Áno, BOH NÁS CHCEL a urobil nás jedinečnými a originálnymi."
"Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v živote mojej matky. Chválim ťa, že si ma utvoril tak zázračne; všetky tvoje diela sú hodny obdivu a ja to veľmi dobre viem. Moje údy neboli utajené pred tebou, keď som vznikal v skrytosti, utkávaný v hlbinách zeme. Tvoje oči ma videli, keď som ešte nebol stvárnený a v tvojej knihe boli zapísané všetky moje dni, len pomyselné, lebo som ešte ani jeden neprežil." (Ž 139, 13-16)
Slová tohto žalmu potvrdzujú jedinečnosť každého človeka i to, že sme veľkým dielom Boha. Stvoril nás tak, ako chcel, so všetkými vlastnosťami, ktoré máme, aby sme boli obohatením pre toho druhého. Prinášajme teda svoju jedinečnosť do nášho manželstva, rodičovstva, do Cirkvi, či tohto sveta, pretože máme svoje nezastupiteľné miesto.
V dnešnej dobe, kedy stretávame mnoho smutných, zarmútených a nešťastných Ľudí, je dôležité byť vnímavý na potrebu byť tu pre druhého, pretože môžem byť preňho v tej chvíli požehnaním.
INÝ JE DAROM PRE MŇA
Často máme vo svojich životoch pochybnosti, ktoré nie sú od Boha. Pýtame sa sami seba, či to, čo robím je dobré, prospešné, či to má byť takto? Sme zneistení v mnohých chvíľach svojho života, sme zneistení v manželstve, máme pochybnosti, či sme si vybrali toho pravého/tú pravú. Aj Božie Slovo nám podáva správu o tom, že Tobiáš bol zneistený, keď si mal vziať za manželku Sáru, ktorá už mala predtým sedem mužov, ktorí zomreli počas svadobnej noci. Boh posiela k Tobiášovi archanjela Rafaela, ktorý mu hovorí: "...Neboj sa, lebo tebe bola určená od vekov...~ (Tob 6, 18) Tak sa Tobiáš prestane báť a začne pozerať na svoju manželku ako na ženu, ktorú mu Boh dal. V tomto biblickom príbehu môžeme spoznať Božiu moc a Božie riadenie, ktoré je ale potrebné spojiť aj s našou slobodnou vôľou. Boh nás povoláva niečo urobiť, ale potrebné je k tomu aj naše slobodné rozhodnutie. Začnime vnímať toho druhého ako dar. Bom mi ťa daroval a ja som tento dar prijal.
Deti sú plodom našej lásky, ale sú aj darom od Boha. Každé je iné, odlišné, originálne, ale úžasne krásne a stvorené Bohom. Pamätám si na okamih, keď moja manželka bola v pôrodnici a čakala na pôrod nášho druhého bábätka, a ja som rozmýšľal o tom, ako asi bude vyzerať. Myslel som si, že bude vyzerať presne tak, ako vyzeral náš prvorodený syn po narodení. Nedokázal som si predstaviť, že by mohol mať iné črty tváre. Nevedel som si to predstaviť, ale Boh vo svojej veľkosti už vedel nielen to, aký bude, ale aj čo všetko do neho vložil. A ja som potom iba žasol nad krásou tohto nového daru pre nás ako pre manželov a zároveň aj rodičov.
Nezabudnime, že Boh prvý sa stal darom. Boh nám vo svojom Synovi daroval seba samého, aby sme mali skrze neho záchranu. "Veď Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život.~ (Jn 3, 16) Boh sa dáva celý a dáva sa úplne. Od neho sa máme učiť...
SPRÁVNE ZAOBCHÁDZANIE S DAROM
Prijať. Každý z nás už prijal nejaký dar/darček v živote. Čo sme pri tom cítili? Istotne sme sa viackrát potešili ani nie tak samotnému hmotnému daru, ako tomu, že na nás niekto myslí. Že mu nie sme ľahostajní. Niekedy nezáleží na tom, akú vysokú finančnú hodnotu má dar, či sa nám páči alebo až tak veľmi nie, dôležité je vnímať, že sme vzácni pre toho, kto obdarúva. Je krásne tento dar prijať, pretože pri prijatí daru sa "láska dáva~ a "láska prijíma~. Pamätám si, keď môj vtedy asi 5 – ročný syn prišiel ku mne a podaroval mi na môj sviatok jeho vlastnú kresbu našej rodiny. Povedal som, aké je to krásne a tešil som sa. Obrázok ako taký nemal žiadnu hodnotu, nikto by ho nekúpil ani za 10 centov. Pre mňa bol však vzácny, lebo som vedel, koľko času a úsilia to stálo môjho syna, koľko lásky doň vložil a tiež to, že na obrázku nebol Spiderman ani auto, ale niečo veľmi dôležité - naša rodina.
Ďakovať. Dôležité je uvedomovať si nanovo, že dary neprichádzajú iba tak, a že je potrebné za nich vždy ďakovať. Možno za mnoho vecí už neďakujeme, lebo sme si na to zvykli a mnohé veci berieme ako samozrejmosť. Ďakujme za manželku, za to, že znova mi vyperie a vyžehlí košeľu, Ďakujme za manžela, za to, že môže pracovať, že vyniesol smeti. Ďakujme za deti, ktoré nám dáva Boh, ďakujme za dar života a za Ľudí, s ktorými sa stretávame. Ďakujme za vieru, že cez ňu môžeme spoznávať dobrotivého Boha a jeho plán so mnou... Za koľko ďalších vecí môžem ďakovať.... Znova sa to naučme, lebo skrze vďaku si uvedomíme bohatstvo toho, čo v skutočnosti vlastníme.
Starať sa. S darom je spojená aj starostlivosť. Ak moja manželka dostane kvety v črepníku a povie si, veď to nemusím polievať, zaiste vyschnú. O dar je potrebné sa starať a uvedomovať si vzácnosť daru, ktorá mi bola zverená. Ak ma niekto obdaroval, tak mi tak abstraktne povedal: "Dôverujem ti, že sa zvládneš postarať o to, čo ti bolo darované.~ Ak som teda dostal druhého ako dar, som povinný sa o neho postarať. Starajme sa jeden o druhého, o naše deti. Uvedomujme si to, lebo sú to nezaslúžené dary, ktoré nám boli zverené.