Košík
0
0,00 €
Jubilejná katechéza pre rodinu - december:
S ODHODLANÍM PRE JEŽIŠA
Pápež František v bule, ktorou vyhlásil Jubilejný rok 2025, hovorí:
"Nádej sa totiž rodí z lásky a zakladá sa na láske, ktorá prúdi z Ježišovho srdca prebodnutého na kríži. [...] A jeho život sa prejavuje v našom živote viery, ktorý sa začína krstom, rozvíja sa v poslušnosti voči Božej milosti, a preto je oživovaný nádejou, vždy obnovovaný a vďaka pôsobeniu Ducha Svätého neochvejný. V skutočnosti je to Duch Svätý, ktorý svojou neustálou prítomnosťou na ceste Cirkvi žiari vo veriacich svetlom nádeje: udržiava ho zapálené ako fakľu, ktorá nikdy nezhasne, aby dodávala nášmu životu oporu a silu. Kresťanská nádej v skutočnosti ani neklame, ani nezahanbuje, pretože je založená na istote, že nič a nikto nás nikdy nebude môcť odlúčiť od Božej lásky: "Kto nás odlúči od Kristovej lásky? Azda súženie, úzkosť alebo prenasledovanie, hlad alebo nahota, nebezpečenstvo alebo meč? [...] Ale v tomto všetkom slávne víťazíme skrze toho, ktorý nás miluje. [...] ani nijaké iné stvorenie nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi" (Rim 8, 35. 37 – 39)" (Spes non confundit 3).
V bežnom vymenovávaní božských čností je prvá viera, na druhom mieste je nádej a posledná je láska. V skutočnosti najprv dostávame od Boha dar viery už v krste a v nej veríme v Božiu lásku a opätujeme ju. Ako opisuje svoju duchovnú skúsenosť apoštol Ján: "My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám" (Jn 4,16). Nie vždy cítime Božiu lásku, ale Božou milosťou stále v ňu veríme. A keďže máme presvedčenie viery, že Boh nás miluje, sme otvorení aj pre dar nádeje, že z tejto veľkej Božej dobroty sa ujde aj nám.
JEŽIŠ – SNÚBENEC
Pre zasvätených – kňazov a rehoľníkov – platí, že sú v snubnom vzťahu s Pánom Ježišom. "Podnecovaní láskou, ktorú Duch Svätý rozlieva v ich srdciach (Porov. Rim 5, 5), žijú čoraz väčšmi pre Krista a pre jeho telo, to jest pre Cirkev (Porov. Kol 1, 24). Preto čím horlivejšie sa týmto sebadarovaním, ktoré zahrnuje celý život, spájajú s Kristom, tým sa život Cirkvi stáva bohatším a jej apoštolát plodnejším" (Perfectae caritatis 1). Vzťah zasvätených s Kristom preberá obraz zo života manželov. On ich hľadá ako ženích nevestu a oni s odhodlaním idú do plného sebadarovania jemu. Aj v evanjeliách, ak je opisované nebo, je použitý obraz svadobnej hostiny (napr. podobenstvo o desiatich pannách Mt 25,1-13; podobenstvo o svadbe kráľovho syna Mt 22, 1-14). Vystupuje tam ženích, prípadne otec ženícha, hostia, družičky, sluhovia... Chýba nám tu však nevesta! Ženích je Kristus, sluhovia sú anjeli, ..., kde je ale nevesta???
Kristovou Nevestou je Cirkev, ako krásne opisuje sv. Pavol v Liste Efezanom (Ef 5, 25-33); Cirkev nie ako územie, ale ako živý organizmus – živé telo (Porov. Ef 5, 29), my, kresťania. Farnosť (farská rodina) však nie je jej najmenšou časťou. Tak nás učí II. vatikánsky koncil, že Cirkev je prítomná aj v rodine a nazýva ju domácou cirkvou – "ecclesia domestica" (Porov. Lumen gentium 11). A ako je Kristus hlavou svojho tela, Cirkvi (Porov. Ef 5, 23), teda vždy prítomný vo svojej Cirkvi, tak je stále prítomný aj v rodine postavenej na sviatostnom manželstve.
"NAPÄTIE" LÁSKY V RODINE
Manželia, aj keď ešte nemajú vlastné deti, sú deťmi svojich rodičov a viaže ich s nimi vzájomné puto, prípadne s ďalšími členmi pôvodnej rodiny. O to viac, keď sa o niekoho treba postarať. V dnešnej dobe, keď manželstvo uzatvárajú ľudia v neskoršom veku, majú už starších rodičov, ktorým bude treba za niekoľko rokov pomáhať. Medzitým sa im narodia deti, ktoré dnes ostávajú doma dlhšie, hlavne kvôli štúdiu na vysokej škole a oneskorenému osamostatneniu sa. Manželia v strednom veku sa takto nachádzajú pod "tlakom" starostlivosti o dve generácie. Nazývame ich "sendvičová generácia".
V takomto napätí požiadaviek z každej strany, nevynímajúc pracovné vyťaženie, nie je ľahké všetko stíhať. Na prvom mieste je ale jednota manželov. Mať čas na svoje manželstvo, inak vyschne prameň lásky. Dôležitá je tiež jednota manželov v postoji k svojim starnúcim rodičom, resp. príbuzným. A ešte viac je vážna spoločná náročnosť voči mladej generácii, hlavne, čo sa týka zapájania sa do domácich prác. S vyšším vekom, väčšia zodpovednosť za chod domácnosti. Len tak sa deti budú raz vedieť o seba postarať a rodičov teraz nezasypú povinnosti.