Katechéza - február

Jubilejná katechéza pre rodinu - február

Jubilejná katechéza pre rodiny - február 2025

CESTY NÁDEJE

Nádej je základnou silou, ktorá nás v živote poháňa, a to nielen vo vzťahu k Bohu, ale aj vo vzťahoch medzi ľuďmi. Pre kresťanov je nádej neoddeliteľne spojená s vierou v Boha, ktorý je jej zdrojom a cieľom. Cesty nádeje nás vedú k otvorenosti a dôvere v Boha, ale aj k tomu, aby sme túto nádej odovzdávali ďalej – či už v manželstve, v rodine alebo medzi generáciami.

NÁDEJ JE V BOHU

Nádej pre nás kresťanov sa začína tým, že sa obrátime k Bohu. On je zdrojom i cieľom našej nádeje. "Ty Pane si moja nádej od mojej mladosti ... " 1 - modlíme sa spolu so žalmistom. Táto nádej je plynúca, dynamická a tvorivá. Nie je patetická a ani smutná. Má v sebe život a dobrý horizont. Modlitba sa má začínať chválou Boha a nádejou, ktorú v ňom máme. Až potom sa požalujeme pre zložitosti, ktoré nás zastihli a potrebujeme ich s nádejou zvládnuť. Toto je správne poradie. Nádej otvára dvere modlitby, nie je iba prílepkom, ktorým by sme retušovali realitu, aby nevyzerala tak bezútešne.

"Nádej sa totiž rodí z lásky a zakladá sa na láske, ktorá prúdi z Ježišovho srdca prebodnutého na kríži."2 – pripomína nám Svätý Otec v dokumente Nádej nezahanbuje. Hľadíme na Ježiša na kríži, na jeho prebodnuté srdce. Paradox nádeje sa napĺňa práve tam. Z bolesti, opustenosti a dobrovoľnej obety života Ježiša Krista, Božieho Syna, vyrastie ten najkrajší kvet nádeje.

Dôležitú úlohu týkajúcu sa nádeje nám pripomína vo svojom liste apoštol Peter, keď nám hovorí, že máme byť: " ... stále pripravení obhájiť sa pred každým, kto vás vyzýva zdôvodniť nádej, ktorá je vo vás." 3 Nádej nie je iba akási čisto vnútorná záležitosť, skrývaná a neprezradená iným. Naša viera spolu s nádejou sú sformulované vo vyznaní viery. V tomto jubilejnom roku si zároveň pripomíname významné výročie nicejsko- carihradského koncilu (rok 325). Tam prijatý text Vyznania viery je charakteristický tým, že zaznieva pri spoločnom slávení pri liturgii. Spoločne vyznávame túto nádej, ktorú máme v Bohu! Toto chceme následne preniesť do každodenného života, pretože práve tam prichádzajú výzvy, počas ktorých chceme zdôvodniť nádej, ktorú máme v Bohu.

CESTA NÁDEJE PRE MANŽELOV

"Každý dúfa. V srdci každého človeka je ukrytá nádej ako túžba a očakávanie niečoho dobrého, hoci nevie, čo prinesie zajtrajšok."4 Práve kresťanské manželstvo je krásnym nositeľom nádeje a osobitne manželia v ich vzájomnom vzťahu. Niekedy sa v manželstve stane, že jeden z dvojice trošku poklesne v nádeji. Nemusí to byť len pre nejaké vnútorné zakolísanie alebo pochybenie. Môžu nastať vonkajšie okolnosti týkajúce sa pracovných vzťahov alebo ekonomické či zdravotné zložitosti. Práve vtedy nastupuje sila sviatostného manželstva, keď modlitbou a zároveň ľudskou oporou stojíme pri tom druhom a prinášame mu nádej. Veľmi dobre pomôže aj spoločenstvo iných kresťanských manželov – či už v aktívnej forme spoločenstva, v ktorom sa stretávame, alebo aspoň ako povzbudenie zažité v spoločenstve Cirkvi – v chráme. Tam si uvedomíme, že aj iní manželia prekonávajú s vierou a nádejou zložitosti života. Začínať stále znova v našom manželstve, každý deň v manželstve je novým darom, keď chceme budovať svoj vzájomným vzťah. Vedome a aktívne.

V manželstve je dobré si pripomenúť, že to, čo platí o láske a o vernosti, platí aj o nádeji: Upevňujú a rozvíjajú sa skutkami. Aktivita nás v manželstve mení viac ako poznanie. To, čo robíme, ako rozprávame, je z jednej strany odrazom a obrazom nášho rozmýšľania, ale dôležitý je aj opačný proces. Veci, ktoré robíme (alebo nerobíme) potvrdzujú alebo spochybňujú vnútorné nastavenie. Nádej funguje aj zvonku dnu.

CESTA NÁDEJE PRE MLADÝCH ĽUDÍ

"Znamenia nádeje potrebujú aj tí, ktorí ju sami o sebe stelesňujú: mladí ľudia."5 V detstve je dobre fungujúca rodina a domov najlepším útočiskom, ktoré umožní deťom a dospievajúcim rásť a upevňovať sa v nádeji. Áno, aj nádeji sa učíme. Láska rodičov pomáha zvládnuť sklamania a neúspechy, upevňuje vôľu a povzbudzuje vo vytrvalosti. Kto miluje, má čas – dnešné deti toto potrebujú zažiť zo strany rodičov. Odovzdávať nádej deťom neznamená vždy ich len chváliť. Vždy ich ale máme prijať. Deti potrebujú zažiť nádej rodičov aj vo chvíli, ked' nejakým spôsobom svojim konaním ich nádej sklamali. Otvorené dvere srdca sú najlepším znamením nádeje.